Blog

Indigo

Indigo

indigový ker

Indigovník je ker dorastajúci do výšky jedného az dvoch metrov a ničím nepripomína modrú farbu. Kvitne nažltlo, bielo alebo ružovo.

Dodnes zostáva záhadou, ako dospeli farbiari k postupu, ktorým získali farbivo z listov.

Zber rastliny sa konal za jej plného kvetu, následne bola máčaná vo vodných jamách, kde kvasila. Následne bola vypúšťaná do nižšie položených nádrží, kde sa voda čerila (a tým okysličovala) palicami, potom nasledovalo premývanie nerozpustnej usadeniny, jej čistenie, varenie, a sušenie.

Indigový prášok z východnej Indie bol najkvalitnejší a bol lisovaný do tvaru rozpoleného vajca, dopravovaný po Hodvábnej ceste na západ.
Západoindické indigo považované za menej jemné, bolo lisované do doštičiek a sledovalo rovnakú cestu na západné trhy, kde bola jeho čistota a pravosť dôkladne skúmaná. Muselo byť pôvodne zlisované, muselo sa ľahko zapáliť, plávať na vode, muselo mat lesklý lom. Ak splnilo tieto požiadavky, bolo bez prísad. Rozomleté a rozdrvené na prášok, mohlo následne s pojidlami poslúžiť ako maliarska farba.  ZAUJÍMAVOSŤ: Vo farbiarskom kúpeli ale indigo strácalo svoju modrú farbu (ako už niekoľko krát počas výrobného postupu), a tú bolo možné vyvolať len určitými prísadami, základná z nich bol zahnívajúci moč, používaný až do 19. storočia. Aj preto boli farbiarske dielne pri riekach za mestom. Od polovice 20. storočia je väčšina indiga vyrobená synteticky… /úryvok z knihy Modř barva mezi barvami/ foto sharkahchakra